Jedna z najhorších rádioaktívnych nehôd sveta sa začala 13. Septembra 1987, v hlavnom meste brazílskeho štátu Goiás, v meste Goiânia. V opustenej nemocnici, približne kilometer od administratívneho centra mesta, sa strážnik neukázal na svojej smene.
Opustená nemocnica bol v skutočnosti súkromný inštitút Instituto Goiano de Radioterapia, ktorý sa venoval liečbe pomocou ožarovania. Vo vnútri nemocnice sa okrem iného nachádzalo aj opustené ožarovacie zariadenie, ktoré bolo “pokladom” pre miestnych zberačov odpadkov. V osudný deň do priestorov nemocnice protizákonne vnikli Roberto dos Santos Alves, spolu so svojim kumpánom, Wagnerom Motom Pereirom. Tí nemali jasnú predstavu čo presne idú kradnúť, no obaja vedeli, že nech to je čokoľvek, určite to bude mať vysokú hodnotu.
Po nájdení zariadenia ho dvojica začala rozoberať a vytiahli z neho rádioaktívny zdroj, drobnú kapsulu o veľkosti termosky, ktorá v sebe ukrývala približne 93 gramov prudko rádioaktívneho chloridu cézneho, ktorý v sebe obsahoval rádioaktívny izotop cézium-137. Alves kapsulu hodil do vozíka a odniesol ju domov, kde ju plánoval ďalej rozobrať. V ten večer sa mu to aj podarilo. Po odstránení vonkajších vrstiev kapsule objavil niečo, čo vyzeralo ešte cennejšie ako materiál predtým. Počas celého procesu pociťoval Alves točenie hlavy a pravidelne zvracal, príznaky radiačnej choroby, ktorú pripisoval zlému jedlu.
Na ďalší deň Pereira pociťoval nevoľnosť, hnačky a puchnutie ľavej ruky. Na ruke sa mu neskôr vytvorila popálenina s rovnakou veľkosťou a tvarom ako nádoba, v ktorej rádioaktívny materiál našli. Ani jeden z dvojice nevedel čo sa deje, no Alves svoj “objav”, zaniesol na miestne vrakovisko. 18. Septembra, päť dní po objavení rádiového zdroja dvojica svoj nález predala majiteľovi, mužovi menom Devair Alves Ferreira.
Ferreira vyplatil dvojici pár dolárov a kapsulu umiestnil do svojej garáže, kde jej až do večera nevenoval pozornosť. Keď však išiel náhodou okolo, všimol si modrú žiaru, ktorá vychádzala z prerazeného skleneného okienka nádoby. Ferreira si myslel, že obsah kapsuly musí mať obrovskú hodnotu a nevylučoval ani to, že je nadprirodzený. Kapsulu urýchlene doniesol domov a nasledujúce tri dni si k sebe volal známych, aby im ukázal zázrak.
Jednému z Ferreirových priateľov sa podarilo uvoľniť z nádoby niekoľko zrniek svietiaceho prachu, ktoré Ferreira neskôr zdieľal so svojimi priateľmi. V ten istý deň, teda 21. Septembra jeho žena, 37-ročná Maria Gabriela Ferreira ochorela. Ferreira predal nádobu ďalšiemu vrakovisku.
Rádioaktívny prach prechádzal z ruky do ruky
Svietiaci “zázračný” prach všetkých zúčastnených fascinoval. Niektorí si ho naniesli na telo, iní si ním potreli steny domovov, bez najmenšieho tušenia, že ide o prudko rádioaktívny materiál. Čo je však najhoršie, Devairov brat si odniesol kus magického prachu domov, kde ním potrel betónovú podlahu. Na ňu si neskôr sadla jeho šesťročná Leide, ktorá na zemi zjedla vajíčkový sendvič, pričom si natrela svietiaci prášok na telo a ukázala to jej matke. Leide dostala celkovú dávku radiácie v hodnote šesť Grayov, ktorá pre ňu bola smrteľnou.
Maria Gabriela Ferreira, manželka Devaira Alvesa Ferreira, ktorému bol rádioaktívny zdroj pôvodne predaný, si ako jedna z prvých všimla, že všetci v jej okolí začali byť vážne chorí v rovnaký čas. Pätnásť dní po objavení zdroja, 28. Septembra, sa jej rádioaktívny zdroj podarilo získať z druhého vrakoviska a odniesla ho do nemocnice, kde zakrátko identifikovali zdroj radiácie.
Krátko na to incident strhol pozornosť všetkých médií, od lokálnych až po medzinárodné. Za niekoľko dní sa dalo takmer 130-tisíc ľudí vyšetriť pre podozrenie z rádioaktívnej kontaminácie. Z nich bolo 249 skutočne kontaminovaných. Niektorí mali rádioaktívny materiál stále na svojej koži. Nakoniec dvadsať ľudí vykázalo príznaky rádioaktívnej choroby a museli sa liečiť.
Najväčšiu dávku radiácie dostal Devair Ferreira, majiteľ prvého vrakoviska, kde rádioaktívny materiál skončil. Ferreira prežil, aj napriek tomu, že dostal dávku až sedem Grayov. Umrel nakoniec až v roku 1994 na cirhózu pečene, ktorú nadobudol kvôli depresii spojenej s alkoholizmom. Dokopy si táto katastrofa vyžiadala 4 životy. Incident si vyžiadal životy dvoch Ferreirových zamestnancov, jeho manželky Marie a Ferreirovej netere, šesťročnej Leide.
