Akútne vírusové ochorenia sú také, ktoré sa začínajú rýchlo a majú rovnako rýchly priebeh. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad vírus Zika alebo aj COVID-19. Výskumníci už roky predpokladali, že práve tieto vírusové ochorenia sú priamo zodpovedné za neurologické poškodenia, no nový výskum z McMaster University ukázal, že pravda môže byť oveľa prekvapujúcejšia.
Výsledky výskumu publikovaného 5. februára v Nature Communications ukázali, že za neurologickým poškodením nestoja vírusy, no reakcia nášho vlastného imunitného systému.
“Našim výskumom sme chceli pochopiť, prečo sa množstvo vírusových infekcií spája aj s neurologickými ochoreniami. Dôkazy naznačujú, že poškodenie nie je spôsobené samotným vírusom, ale špecifickou populáciou T-lymfocytov, buniek, ktoré sú súčasťou imunitného systému,” tvrdí Elizabeth Balint, vedúca nového výskumu.
K výsledkom sa vedci dopracovali výskumom vírusu Zika. Počas laboratórnych testov výskumníci prirodzene našli t-lymfocyty zodpovedné za eliminovanie infikovaných buniek. Popri tom však dospeli aj k nečakanému zisteniu. Popri normálnych T-lymfocytoch objavili aj populáciu buniek, ktoré nefungovali normálne. Táto populácia zahubila množstvo buniek, ktoré neboli infikované Zika vírusom.
Ide o populáciu buniek označovaných ako NKG2D+CD8+ T-lymfocyty. Autori štúdie zistili, že ich agresívna odpoveď je priamo zodpodvená za neurologické poškodenie, ktoré sa spája s ochoreniami ako Zika, COVID-19 a dokonca aj septickým šokom, závažným stavom vznikajúcim pri otrave krvi. Neznamená to ale, že každé akútne vírusové ochorenie spôsobuje tento stav.
Vedľajšie škody
Autori štúdie vysvetľujú, že agresívna reakcia imunitnej sústavy vzniká tým, že sa počas určitých akútnych vírusových ochorení vytvára obrovské množstvo cytokínov. V normálnom množstve cytokíny pomáhajú koordinovať reakciu tela pri infekčnom ochorení alebo zranení tým, že riadia imunitné bunky a hovoria im čo robiť, keď prídu tam, kde sú potrebné.
“Ak imunitné bunky nášho tela reagujú prehnane a vytvoria viac cytokínov, vedie to k nešpecifickej aktivácii imunitných buniek a tá vedie doslova k vedľajším škodám. Ak sa toto udeje v mozgu, môže to mať závažné dôsledky,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Ali Ashkar.
Autori štúdie už našli aj možnú liečbu, ktorú sa v budúcich výskumoch pokúsia ďalej preskúmať. Výskumníci odhalili protilátku, ktorá by mohla teoreticky kompletne zablokovať a liečiť devastujúcu úroveň neurotoxicity.
Výskumníci vo svojej práci pokračujú aj naďalej a v budúcnosti preskúmajú aj iné vírusy, aby lepšie pochopili, čo sa deje v ľudskom tele pri akútnych vírusových ochoreniach.
